Delenie a kultúra vína

pic

Aký pohár na víno

pic

Teplota vína

pic

Delenie vín

Poháre na víno

Všetky poháre na víno by mali byť z číreho tenkostenného skla, bez výraznejšieho brúsenia či maľovania. Poháre by mali mať tenkú stopku, za ktorú máme pohár držať. Samozrejmosťou sú čisté a suché poháre.
Pre každý druh vína je ideálny iný typ pohárov, ak to ale chceme výrazne zjednodušiť, rozlišujeme aspoň tri základné kategórie. Na biele, červené a šumivé vína.
Pohár na biele víno je objemovo menší ako pre červené víno. Má mierne pretiahnutý a uzavretejší kalich.
Pohár na červené víno je väčší, kalich má otvorenejší pre lepšie vnímanie vône vína.
Šumivé vína podávame z vysokých štíhlych pohárov s uzavretejším kalichom.
Samozrejme v každej zo základných kategórií existuje ešte mnoho ďalších podkategórií. Existujú aj poháre špeciálne určené pre jednu odrodu alebo typ vín.
pic

Teplota vína pri konzulácií

Každý druh vína by mal byť podávaný pri svojej správnej teplote. Príliš vysoká teplota zdôrazní alkohol, príliš nízka stlmí vône a chute.
Biele vína.
Ľahké svieže biele vína podávame pri teplote 5 ° C až 10 ° C. Bohatšie plné a prírodne sladké biele vína pri teplote 10 ° C až 13 ° C.
Šumivé vína podávame pri teplote 6 ° C až 9 ° C.
Červené vína.
Ľahké červené víno sa odporúča servírovať pri teplote 14 ° C až 16 ° C. Plnšie červené vína pri teplote 17 ° C až 19 ° C (čo je takmer izbová teplota).
Ružové víno sa odporúča podávať pri teplote 8 ° C až 11 ° C. pic

Rajóny a regióny

Na Slovensku existuje 603 obcí v štyridsiatich vinohradníckych rajónoch, v ktorých sa pestuje vinič. Nachádzajú sa v šiestich vinohradníckych regiónoch. Malokarpatský, Južnoslovenský, Nitriansky, Stredoslovenský, Východoslovenský , Tokajský. Každý z nich má nejaké svoje NAJ. Najslávnejší je tokajský, najrozsiahlejší je malokarpatský a nášmu sa hovorí najčarovnejší. Východoslovenský vinohradnícky región sa delí na štyri rajóny. Michalovský, Sobranecký, Moldavský, Kráľovskochlmecký.
Medzi najčastejšie pestované odrody v našom regióne patria: Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlín zelený, Rulandské biele, Rulandské šedé a Chardonnay. Z červených odrôd sú najčastejšie: Frankovka, Cabernet Sauvignon, ale aj viaceré slovenské novošľachtence.

Delenie vín

Víno môžeme deliť podľa rôznych kritérií. Z hľadiska kvality delíme vína na: stolové, akostné, akostné s prívlastkom.
Ako prívlastky sa používajú: kabinetné, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber, cibébový výber, ľadové víno, slamové víno.
Podľa toho aký majú zvyškový cukor delíme vína na: suché, polosuché, polosladké, sladké.
Podľa farby sú vína: biele, červené a ružové. Ďalšie delenie je napríklad na tiché, perlivé a šumivé. Záleží od pretlaku CO2 vo fľaši. V rámci preberania legislatívy EÚ sa začala používať aj skratka D.S.C – Districtus Slovakia Controllatus, ktorá v preklade znamená víno s chráneným označením pôvodu najvyššej kvality zo slovenských apelácii/oblastí. pic

Viete si správne vybrať víno?

Víno vzniká fermentáciou curku obsiahnutého v mušte. Podľa množstva cukru v litri hroznovej štavy, rozlišujeme 3 základné druhy vína:
stolové vína s obsahom do 160 g cukru (nevyrábame)
akostné vína bez prívlastkunad 160 g cukru
akostné vína s prívlastkom s podielom cukru nad 190 g
Akostné vína s prívlastkom
Akostné víno môže mať priznaný prívlastok v tom prípade, ak obsah prírodného cukru v mušte je minimálne 190 g cukru na liter, čomu odpovedá 19 stupňov normovaného muštomeru (NM).
Prírodný cukor v mušte sa pôsobením kvasiniek mení na alkohol vo víne. Po dosiahnutí vinárom požadovaného obsahu alkoholu vo víne, pričom kvasinky spotrebujú časť alebo všetok prírodný cukor, môže časť prírodného cukru ostať vo víne ako tzv. zbytkový cukor.
Prívlastky vín podľa množstva prírodného cukru na liter muštu:
190 g – Cabinet
210 g – Neskorý zber
230 g – Výber z hrozna
250 g – Výber z bobúľ
270 g – Ľadový zber a slamové víno
290 g – Hrozienkový výber (výber z hrozienok)
300 g – Tokaj
Zostatkový cukor po fermentácii
Obsah prírodného cukru v mušte, obsah alkoholu vo víne a obsah zbytkového cukru vo víne sú vzájomne úzko previazané hodnoty . Čím má akostné víno vyšší prívlastok (obsah cukru v mušte je vyšší), tým môže byť tento cukor vinifikovaný kvasinkami do obsahu alkoholu, alebo časť cukru zostane nepremenená, ako zbytkový cukor.
Podľa obsahu zbytkového cukru vo víne delíme vína:
suché – zostatkový cukor do 4 g / l
polosuché – zostatkový cukor 4–10 g / l
polosladké – zostatkový cukor 10–35 g / l
sladké – zostatkový cukor nad 35 g / l